Písali ste si niekedy zamilované listy. Ja na strednej škole. Práve som objavila tento a nesmierne sa bavím. Žeby som napísala list manželovi?
„Milý Erik,
je to síce len pár hodín, čo sme sa nevideli, ale ja na teba proste nedokážem prestať myslieť. Každá sekunda bez Teba mi príde ako celá večnosť. Milujem ťa a navždy budem. Viem to. Si najväčšia láska môjho života a navždy to tak bude. Vieš čo na Tebe milujem úplne najviac? Ach, to sa ani nedá vybrať. Proste úplne všetko. Ja milujem aj spôsob akým hovoríš o veciach, ktorým absolútne nerozumiem, napríklad ako si mi dnes vravela o tej novej vecičke, čo si si kúpil – sm systém lano sa to volalo? Vlastne doteraz netuším, čo to presne je, ale spôsob, a to zanietenie s akým o tom hovoríš, to ma vždy dostane. Alebo minule keď si so svojou sestrou argumentoval prečo sú moderné obývačky s kuchyňou proste najlepšie, aj to mi prišlo úplne zamilovania hodné. Hm, ono je to asi tým, že som totálne do Teba. Od hlavy až po pätu. Vieš, že sa mi páči tvoja päta?
Ach, stále na Teba myslím, na tvoje pery, na to ako sa vieš dobre bozkávať. Chcela by som teraz len tak spočinúť v tvojom náručí a nechať sa unášať časom do neznáma. Hm, zdá sa mi to, alebo nedáva táto veta význam? Ale to nedáva ani láska… Na svete je už dosť logiky, je čas byť nelogický. Haha, založím novú filozofickú vetvu – nelogickosťou k šťastnému životu, to bude naše hlavné moto a budeme sa volať antilogičáci. Už trošku trepem, ale viem, že to máš rád. Ale ako sa hovorí v najlepšom treba prestať, tak ja už radšej prestávam. Strašne moc ťa milujem a vidíme sa po dvojhodinovke fyzike. Ach, to bude otrava. Teším sa, papiky, cmuk“